Úlomok minulosti – Kapitola prvá – Začiatok

2010, Martin
Dnes nie môj deň , cítim sa smutne. Vzduch okolo mňa bol chladný. Pekne ladil s mojou náladou. Prechádzal som sa za sídliskom, po okraji priemyselnej zóny. Popri opustenej železničnej trati, ktorá kedysi spájala hlavný koridor s priemyselnou zónou. Vedľa mňa bol komplex – opustený, netuším čo tam bolo pred tým, ale od nepamäti tam nič nebolo.

Dnes som sa rozhodol preskúmať čo je vnútri. Cez dieru v plote som sa dostal do komplexu. Našiel som dvere, ktoré neboli správne zamknuté a stačilo ich len vylomiť, šlo to jednoducho. Šero, prach a špina. Kopec harabúrd, kde tu prikrytých starou plachtou.

Stál som v strede obrovskej haly, keď sa podo mňou prepadla podlaha. Zletel som pod podlahu. Dopadol som na brucho… pomerne tvrdo. Plocha na ktorej som bol doluznak bola naklonená a ja som šiel nohami napred dolu. Na koniec som pristal na rovnom.

-Rozpoznan pohyb, pouštím světla.- ozvalo sa s ozvenou. Tri svetlá nado mnou sa spustili. Osvetlili zapratanú miestnosť. Postavil som sa, našťastie mi nič nebolo. Obzeral som si rôzne škatule s prapodivnými znakmi. Až som došiel k akému si výklenku zo steny, poriadne zapadnutého pod prachom. Dotkol som sa, že ho prečistím.

To čo bolo pod tým sa rozsvietilo do červena. -Á kurva!- Zvuk akoby sa niečo nabíjalo a pískalo. Odstupoval som so strachom. Klepal som sa ako mokré kura. Zakopnutie o krabicu spôsobilo môj pád do nej. Ležal som medzi papiermi. Niečo cinklo. Na papieroch vedľa mňa boli podobné znaky ako na škatuliach.

Niečo znelo ako kroky. Dostať sa z krabice mi šlo. Ten čo stál predo mnou sa vydesil podobne ako ja. Bol oblečený to vecí čo nenosila ani moja babka. -Ktos ty?- vyšlo z neho. Bol to chalan, neogabaný, špinavý, mohol mať tak ako ja… 16 alebo 17 rokov. Teda, netuším kde sa tu vzal, ale desil ma. -Aurel, som Aurel. Kto si ty?-
-Tys nezavriel ma do svítiacej debničky? Í borgiel tu je, kedys stihnul?”
-Nie.. nezavriel. To tu bolo.-
-Keds ma zavrieli, nebiol… bolo tu ťip ťop cajkovo.-
-Koľko si tu bol?-
-Pamatuji si že 15.3.1910-
-Eh… ale je… rok… 2010.- Stuhli sme obaja.

Vyviedol som ho na povrch, von zo skladiska. Tú budovu spoznal aj trať, ale pamätal si ju ako funknčú a relatívne novú. Znelo to neuveriteľne, viete taký ten pocit, toto bolo dakedy aj nové?

Zobral som ho k sebe domov, kamoš sem príde až večer, zatiaľ ho trošku oboznámim s novotami. Bol vystrašený a držal sa pri mne. Vo vrecku som držal pár papierov čo som vzal zo škatule.

Ale čo mám v pláne vám poviem až na budúce.